Google ma zasa nieco nove - Web album

Google neprestava udivovat novymi a novymi aplikaciami. Vacsinou to samozrejme nie su ziadne prevratne novinky, ktore by nikto iny dovtedy nevymyslel, podstatna vec pri tych Google aplikaciach je - su zadarmo.
Jednym z poslednych Google vytvorov je Web album - presny nazov Picasa web album, pretoze je uzko prepojeny s dalsou Google aplikaciou Picasa - manazerom fotiek (nijaky lepsi preklad na "Photo organizer" ma nenapadol). Zadarmo Google ponuka 250 MB priestoru na svojom webe, za 25 dolarov rocne sa objem da zvysit na 6 GB.
Ako som uz spominal, album je previazany s najnovsou verziou programu Picasa (2.5), zatial stale oznacovanou ako Beta. V programe pribudlo tlacidlo Web album, pomocou ktoreho si jednoduchym sposobom viete nahrat vybrane fotky priamo na web a vytvarat rozne tematicke albumy. Je to velmi pohodlne, par klikov a mate na webe fotky. Albumy mozu byt verejne alebo neverejne, je tam priamo RSS linka pre informaciu o updatoch a par moznosti na organizaciu fotiek v albumoch.
Konto pre nahravanie fotiek sa zatial neda ziskat automaticky, mailom (samozrejme musite mat mail na google.com) posielate "ziadost" o konto, ja som svoje ziskal do 24 hodin po odoslani mailu.
Podla mna dalsia z vydarenych free aplikacii od Google, vsetko je velmi rychle a pohodlne, ako stvorene na zdielanie fotiek nafotenych za posledny vikend alebo na vcerajsej akcii.

Moje albumy su na http://picasaweb.google.com/tomas.trenkler

Školáčka

A je to tu! Emma má dnes 6 rokov a v septembri ide do školy. Vlastné deti sú najmarkantnejším dôkazom toho, ako starneme. Nedávno sme ju doniesli z pôrodnice a už je školáčka. 6 rokov uplynulo strašne rýchlo a ja radšej nemyslím na to, čo bude o ďalších šesť rokov :)
Na narodeniny samozrejme dostala školskú tašku, vyhliadli sme ju už dávnejšie, takže dnes to bolo bez prekvapenia ale s rovnakou radosťou. Predbehla nás do obchodu a hneď si ju aj vypýtala.
Tak veľa šťastia v septembri.

 

Microsoft Office 2007 beta 2

Opantala ma zvedavost a tak som si dnes stiahol najnovsiu beta verziu najrozsirenejsieho kancelarskeho balicka. Skusmo som si najprv nahodil len Excel a zistil som, ze mi ten hajzel odinstaloval Outlook. Kedze prave kvoli nemu som dal len Excel, aby som si nepobabral nastavenia, synchronizaciu s PDA, dost ma to nahnevalo ale tym padom som mohol nainstalovat kompletny Office, lebo uz to bolo jedno

Prve dojmy dobre, vizualne to vyzera velmi pekne, kompletne prepracovane menu sa zda byt lahsie ovladatelne, uvidime po par dnoch. Zistil som ze Excel som vobec nemusel nahradzat, vsetky programy okrem Outlooku mozu existovat paralelne (teda OFF2003 aj OFF2007). No, uz je neskoro, povodne instalacky nemam tak to musim prezit az do casu kedy sa zasa vratim domov, vyzera to ze aktivacia prebehla uspesne, tak snad chvilu novy Office pobezi bez problemov.

Outlook vyzera velmi pekne, hlavne kalendar, konecne je uz implementovana RSS citacka. Akurat mam jediny problem, z neznamych dovodov sa nechce prihlasit do mojho mailoveho konta a stahovat postu. Som zvedavy ako dlho mu to vydrzi.

Cas pokrocil, mam pred sebou 4 hodiny spanku takze koncim.

 

Tento prispevok bol napisany a zaslany z Wordu 2007, kde uz je priama podpora blogovania.

Sin City

Dnesny den bol zlomovy. Menil sa rebricek najblbejsich filmov, ktore som kedy videl. Dlhe roky mu bezproblemovo kraloval film Jakubov rebrik. Videli sme to so spoluziakmi este na strednej skole a bola to ta najvacsia blbost ktoru sme videli. Uz ani neviem preco sme na to isli, mozno sme povodne chceli vidiet nieco uplne ine. Kazdopadne ten film kraloval mojmu rebricku neohrozene doteraz.
Dnesok bol iny. S kolegom sme sa vybrali do nasej oblubenej krcmy Pod orechom, napriek mojmu pomerne kratkemu pobytu v Prievidzi som uz "stamgastom". Krcmar capuje uz v momente kedy vkrocime dnu a to je len dobre. :) V krcme maju projektor a dvd prehravac takze sem tam pustia aj nejaky film. Dnes sme prisli uprostred Enemy at the Gates, co je moj oblubeny. Ked skoncil, pytali sme nieco dalsie (hokej prave nebezi) no a jediny film, ktory bol k dispozicii, bol Sin City. Ten som este nevidel, Tarantina sem tam zvladnem, tak preco nie. No bola to chyba, cely cas sme s kolegom nevedeli ci sa mame smiat alebo plakat, vacsiu hovadinu sme v zivote nevideli. Poletujuce ruky, nohy, hlavy, jedinecna zabava na stredajsi vecer. Vydrzali sme sice do konca, ale potom sme sa pratali kade lahsie. Celou cestou domov sme sa rehotali sami zo seba, ze sme to vydzrali. Ani jeden z nas nepochopil pointu ale o to asi neslo.
Kazdopadne oddnes mam noveho favorita na cele rebricka "nepodarenych" a mozno aj nepochopenych filmov - bezkonkurencne Sin City.

Geocaching po roku

Toto je moj prispevok do diskusie na jednom ceskom serveri, kde sa pisalo o geocachingu:

Za chvilu to bude rok co som geocachingu prepadol a musim povedat, ze v mojom zivote (nedavno som mal 30) nebola doteraz ina udalost, ktora by radikalnejsim sposobom zmenila moje navyky Z typickeho pocitacoveho maniaka, ktory odchadza od pocitaca len ked potrebuje ist na zachod, na adrenalinoveho turistu, vyrazajuceho pravidelne na "lov" pokladov, hoci aj o piatej rano alebo o polnoci...
O geocachingu som sa dozvedel od stareho kamarata uplne nahodou a priblizne v tom istom case aj od mojho brata, ktory objavil GC v USA a zacal sa tym bavit na druhej strane oceanu. Z ich rozpravania som pochopil ze ide o dost dobru zabavu, aj ked som nerozumel polovici vyrazov, ktore pouzivali. Kamarat ma hned zobral na jednu vypravu, priamo v Kosiciach boli vtedy zalozene 3 nove skryse (geocaches) a on prisiel z Presova hladat ich. Ten den bol pre mna zlomovy, hned vecer po navrate som si vytvoril konto na geocaching.com a zapisal svoje 3 nalezy. Zacal som vnikat do tajov tejto hry, studoval clanky na internete a zacal snivat sen o svojom vlastnom GPS pristroji. Zistil som ze v mojom okoli uz existuje pomerne ziva geocacherska komunita a velmi rychlo sme sa skamaratili a zacali podnikat aj spolocne vylety s jedinym ucelom.
Po par tyzdnoch somk presvedcil manzelku je GPS je to jedine co ma urobi stastnym a mohol som si ho kupit. Hlavnym argumentom bolo to ze som sa zacal konecne hybat a sem tam som so sebou braval aj dceru.
Odvtedy som spoznal velky kus Slovenska (ale aj kusok Ceska a Rakuska), miesta, kde by som sa nikdy nedostal, zazil pritom kopu srandy a spoznal novych ludi.
Treba spomenut tzv. Geoevent, je to typ skryse, ktora je vlastne stretnutim miestnej komunity cacherov. Je vzdy prijemne spoznat ludi, s ktorymi si pisete cez internet, sledujete ich najdene a zalozene skryse, komentujete jednotlive lokality atd. Urobi vam to dobre ked vidite, ze nie ste sam takto postihnuty. Tieto stretnutia sa konaju vzdy raz za par mesiacov a stretnu sa ludia zo sirokeho okolia.
K clanku by som pridal este jednu vec, to su tzv. FTF - First to find. Vzdy ked je skrysa uverejnena na internete, to znamena ze je spristupnena pre hladacov, ten kto ju najde ako prvy, ziskava FTF. Je to len "ocenenie" za rychlost ale vyvinula sa z toho pomerne slusna zabava, niekedy s prichutou adrenalinu. Medzi cachermi su FTF-specialisti, ktori sa snazia dorazit ako prvi na akukolvek skrysu publikovanu v sirokom okoli. Pamatam sa ako sme s kamaratom minuly rok vyrazili o stvrtej rano do okolia Presova aby sme uchmatli 2x FTF prave konkurencnym FTF-karom z Presova V uplnej tme sme len za svitu bateriek hladali v lese koren stromu, kde bola ukryta nadoba 20x20 cm... Ale ten pocit ked sme sa do zositu zapisovali ako prvi stal za to
Alebo vcera vecer bola jedna skrysa publikovana v Kosiciach, tak sme hned vyrazili ju hladat a o pol dvanastej uz bola nasa.
Geocaching mozem len odporucat, je to naozaj spojenie techniky a prirody, ktore prinasa vela zabavy.

Ostrava

Po viac ako roku som sa opäť dostal do NARu, tento krát už nie ako klient ale ako kolega zo slovenskej centrály. Cesta vo vlaku ubehla rýchlo, obklopený svojim elektronickými „hračkami“ (notebook, mobil, PDA, GPS) som si skoro ani nevšimol, že už som v Ostrave. Po vystúpení z vlaku ma čakal prvý šok (šok príjemný), obrovské záveje snehu, poriadna zima so všetkým, čo k tomu patrí. Keď som nastupoval v Košiciach, všade zelená tráva, ľudia v poltopánkach a zrazu stojím v polmetrovom snehu. Na stanici ma čakal Pepa a po jeho slovách „Bývam hneď vedľa, ideme pešo“, som na seba navliekol všetky tašky (z Ostravy pokračujem priamo do Prievidze, takže som bol „naložený“ a vybrali sme sa do nočnej Ostravy. Naše ponímanie slova „vedľa“ sa evidentne líšilo ale nakoniec sme dorazili. Dali sme si pár frťanov na uvítanie a pobrali sa spať.
Ráno nás už čakala práca v technologickom tíme s Jirkom, Zuzkou N. a Monikou. So Zuzkou sme prešli nastavovanie aukcie, Jirka ma oboznámil s novinkami v chystanej novej verzii PROe.biz-u a Monika ma po celý čas už tradične zásobovala rôznymi zadaniami na preklady (momentálne už v dvoch jazykoch). Po dobrom obede sme pokračovali, informácií bolo dosť, takže nám popoludnie veľmi rýchlo utieklo.
Po úspešnom dni nasledovala nevyhnutná exkurzia po Stodolní, pitie bolo kvalitné a zábava tiež, zúčastnil sa aj Najvyšší. O jednej bol ten najlepší čas na prechádzku po nočnej zasneženej Ostrave smerom na hotel.
Ráno už Jirka pripravoval školiacu miestnosť, na dnešné predpoludnie bolo pripravené školenie pre klienta z Opavy a ja som sa ho zúčastnil ako pozorovateľ. Školenie prebehlo na vysokej úrovni hlavne vďaka vyspelosti zástupcov klienta, ktorí sa veľmi živo zaujímali o všetky funkcie systému. Na konci som s uspokojením skonštatoval, že české aj slovenské školenia sú takmer identické a že sa na Slovensku uberáme tou správnou cestou. Popoludnie už prebehlo vo voľnejšom duchu, únava z predchádzajúceho večera doľahla v plnej paráde. Večer sme s Pepom debatovali o možných víziách pre rozvoj PROe.biz-u na Slovensku a to bol oficiálny záver mojej návštevy v Ostrave.