Keď sa k nám dostala informácia z bulváru, že môj dobrý kamarát a spolužiak Maťo Sárossy býva na Šarišskom hrade, rozhodli sme sa spojiť dve "povinnosti". Už dávno sme sa Maťovi sľúbili na návštevu (samozrejme to malo byť v podhradí, kde "normálne" býva a hore na hrade nás ešte čakala neobjavená geocache Š...š. Keďže Maťo na hrade končí v sobotu 15. septembra, ostával nám na návštevu víkend 8.-9.9. V sobotu sme tak či tak museli niečo vybaviť v Prešove, takže bolo rozhodnuté.
Ráno som naložil baby (Artur oddychuje v Lipanoch) a vyrazili sme. Pod hradom sa to už pripravuje na nápor turistov (16.9. sa konajú Šarišské hradné hry), parkovisko je rozšírené ale napríklad chýba rampa alebo zákaz vjazdu, hoci je to NPR a 5. stupeň ochrany. Hore ide pomerne slušná asfaltka, takže to môže niekoho lákať na tzv. "drive-in". V rezkom tempe sme
boli za pol hodinku na hrade, akurát Emma mala tradične problémy a tvárila sa, že zahynie pred dosiahnutím vrcholu. Všetko zvládla a neľutovala (ako vždy). Hrad sme skoro nespoznali, veľké nádvorie je vyklčované a upravené, vznikla obrovská voľná plocha. Hneď pri bráne sme stretli 4 medializované kozy a pár ľudí, ktorí sa venovali čisteniu okolia. Martina sme nikde nevideli tak sme sa pobrali hľadať cache.
Našli sme rýchlo, po vykonaní formalít sme začali hľadať hradného pána. Pred jednou baštou si veselo hučal generátor elektriny, tak som skúsil otvoriť dvere a bol tam. V médiach opisovaný pustovník si sedel za notebookom a browsoval po internete. Na hrade koordinuje mesačný projekt, ktorý má za cieľ urobiť prieskum návštevnosti hradu, pripraviť nádvorie na divadelné hry a takisto umožniť návštevníkom vyskúšať so pobyt na hrade.
Celá akcia má vlastnú internetovú stránku www.hrad.wbl.sk, kde okrem iného Martin vedie denník a fotogalériu. Celý pobyt vyvrcholí divadelnými hrami v nedeľu 16.9.07.
Emma sa skamarátila s kozami, no a my sme trochu pomohli v úprave okolia. Pri vchode do hradu Martin inštaloval veľkú informačnú tabuľu, kde okrem iného zapisuje štatistiku návštevnosti. Čísla sa nám zdali privysoké ale počas piatich hodín, ktoré sme tam strávili, prišlo asi 30 ľudí, takže hrad naozaj žije. Na záver sme vyliezli na najvyššiu vežu, odkiaľ je výborný výhľad na všetky strany.
Ďalšie fotku sú tu.
Ráno som naložil baby (Artur oddychuje v Lipanoch) a vyrazili sme. Pod hradom sa to už pripravuje na nápor turistov (16.9. sa konajú Šarišské hradné hry), parkovisko je rozšírené ale napríklad chýba rampa alebo zákaz vjazdu, hoci je to NPR a 5. stupeň ochrany. Hore ide pomerne slušná asfaltka, takže to môže niekoho lákať na tzv. "drive-in". V rezkom tempe sme
boli za pol hodinku na hrade, akurát Emma mala tradične problémy a tvárila sa, že zahynie pred dosiahnutím vrcholu. Všetko zvládla a neľutovala (ako vždy). Hrad sme skoro nespoznali, veľké nádvorie je vyklčované a upravené, vznikla obrovská voľná plocha. Hneď pri bráne sme stretli 4 medializované kozy a pár ľudí, ktorí sa venovali čisteniu okolia. Martina sme nikde nevideli tak sme sa pobrali hľadať cache.Našli sme rýchlo, po vykonaní formalít sme začali hľadať hradného pána. Pred jednou baštou si veselo hučal generátor elektriny, tak som skúsil otvoriť dvere a bol tam. V médiach opisovaný pustovník si sedel za notebookom a browsoval po internete. Na hrade koordinuje mesačný projekt, ktorý má za cieľ urobiť prieskum návštevnosti hradu, pripraviť nádvorie na divadelné hry a takisto umožniť návštevníkom vyskúšať so pobyt na hrade.
Celá akcia má vlastnú internetovú stránku www.hrad.wbl.sk, kde okrem iného Martin vedie denník a fotogalériu. Celý pobyt vyvrcholí divadelnými hrami v nedeľu 16.9.07.Emma sa skamarátila s kozami, no a my sme trochu pomohli v úprave okolia. Pri vchode do hradu Martin inštaloval veľkú informačnú tabuľu, kde okrem iného zapisuje štatistiku návštevnosti. Čísla sa nám zdali privysoké ale počas piatich hodín, ktoré sme tam strávili, prišlo asi 30 ľudí, takže hrad naozaj žije. Na záver sme vyliezli na najvyššiu vežu, odkiaľ je výborný výhľad na všetky strany.
Ďalšie fotku sú tu.
