Tých pár ľudí, čo ma pozná vie, že s voňavkami akéhokoľvek druhu sa nekamarátim. Sebe som v živote nič nekúpil a ešte aj nejaký tester, ktorý mi dal Feki ešte za slobodna (slobodní sme boli obidvaja), mám doma v kúpeľni a chýba z neho asi 5% objemu. Je asi zbytočné hovoriť o tom, že netuším čo používa moja žena, nieto aby som to kupoval. Stačia mi účty od dílerky nemenovanej značky, ktoré prejdú mojimi rukami.
Preto bolo prirodzené, že som bol imúnny akýmkoľvek “akciám” v rôznych obchodoch, ponúkaniu voňaviek priamo “z ruky” najatými dievčatami v hypermarketoch, prípadne od počerných spoluobčanov, ponúkajúcich značkové parfémy za super ceny na uliciach v Ostrave.
To isté by sa dalo povedať o hociakej super akcii na tovar, službu alebo dovolenku, ktorú ponúkajú díleri. Ale od istého času, keď sa sám venujem obchodu, sa na veci pozerám inak. Sú to pre mňa “kolegovia”, “bratia v zbrani”, ktorí sa - veľmi zjednodušene povedané - pokúšajú robiť to, čím sa živím aj ja. Takže už porovnávam, sledujem, komunikujem a hlavne sa bavím. Keď už totiž poznáte možnosti obchodníkov, a nejaké tie finty, počúvať druhú stranu je celkom sranda.
Včera som sa takto vybral medzi schôdzkami na obed v Poprade. Na chodbe sa ma pokúsila odchytiť mladá slečna, ponúkajúca nejakú gebuzinu, pardón voňavku. Odbyl som ju s tým, že nič z toho, čo ponúka, nekupujem. Chcela odo mňa len minútku, prosebný výraz v očiach, pekná brunetka, vonku svieti slniečko a vtedy mi to zasa zaplo. Prečo nie, času dosť, možno bude sranda.
Rozhovor vyzeral asi takto:
T (Tomo): Slečna nič z toho čo ponúkate, nikdy nekupujem
B (Brunetka): Nezdržím Vás viac ako minútku, nič Vám to neurobí, máme výbornú akciu.
T: No tak skúste (úškľabok, ktorý sa nedá reprodukovať)
B: Máme tu vynikajúcu akciu, francúzske parfémy, ktoré sa začnú predávať budúci mesiac a my robíme zatiaľ prieskum, čo si o nich myslia zákazníci. Manželka je romantička alebo skôr praktická? (Netušil som, že sa to takto delí)
T: Skôr praktická
B: Tak v tom prípade si to nastriekam na seba, aby ste nemal problémy (Tá ma začína fakt baviť)
Na každú ruku si dala nejaký smrad a nechala ma pričuchnúť
B: Ktorý sa Vám páči viac?
T: (ukázal som na jednu z rúk, bolo to úplne jedno)
B: Výborná voľba pane. Potom Vás určite bude zaujímať, že TENTO parfém sa vo Francúzsku predáva za 160 eur, ale u nás bude len za 80!
T: (tvárim sa, že to so mnou nič nerobí)
B: Ale to nie je všetko, v rámci tejto promo akcie ho máme za úplne symbolickú cenu (v tej chvíli si predstavujem 1 euro), môžete mať parfém nie za 60, ani 50, ale za 30 eur! (tvárim sa sklamane). Takže neušetríte 80, ale rovných 130 eur oproti originálnej cene! Viete, vyzeráte že sa vyznáte (evidentne), pokiaľ si zakúpite tento parfém, pridám Vám k nemu tento ďalší úplne zadarmo! A naviac, na krabičke už je vytlačená cena 80 eur, nikomu nemusíte hovoriť, že ho máte za 30. (fakt vyzerám tak úboho?)
(Bola ale úžasná, príjemný nenútený úsmev, presvedčila by aj mŕtvolu, len nie mňa)
T: Slečna, je to úžasné, ale ja ušetrím ešte ďalších 30 eur, lebo si to nekúpim. Ale ste výborná a držím Vám palce.
(Odchádzam, ona ma chytá za rukáv a vyťahuje posledný tromf)
B: Počkajte, odkiaľ ste, z Popradu? Aha z Košíc. No viete, že ste to vy, ak to nikomu nepoviete, dám Vám ten parfém za 10 eur, ale ten druhý už dať nemôžem.
(Tu sa to vo mne zlomilo. Takúto snahu treba oceniť, aj keď netuším čo mi doma povedia, keď sa po dvanástich rokoch dovalím s parfémom. Obchodník sa snažil, skúšal všetko možné, je potrebné v správny čas kapitulovať)
T: Dobre, 10 eur je pre mňa akceptovateľná cena, sem s ním.
Ten víťazoslávny úsmev stál za viac ako 10 eur
To je on
