Gymko vo Viedni

Po víkendoch u Čimpa v Plavči, Jožka v Chmeľovej alebo u nás v Záhradnom, padla ponuka ako z jasného neba od Ota, že po skoro dvadsiatich rokoch prišiel ten čas, aby sa o nás postaral on, aktuálne vo Viedni. Ako profesionálny “ajťák” nenechal nič na náhodu a aj výber termínu sme odsúhlasovali v internetovom referende. Bez ohľadu na referendum sme sa nakoniec zhodli na poslednom júlovom víkende. Prihlásení boli okrem domáceho pána Greňovci zo Sofie, od krásavice na Dunaji Čiky so mnou a vo Viedni prebývajúca Slávka. Pre zvyšok z Východu to bolo logisticky komplikované, takže celkový počet bol 6 kusov, akurát na útulné podzemie tajomného domu Zeithamlovcov.

Oto nelenil a hneď na piatok ohlásil kultúrny program v podobe beach volejbalu niekde v centre a vraj pri vode. Netušiac žiadne zlo, predstavoval som si ako na lavičke budem pozorovať okolité kurty v nejakom športovom areáli a nejako to prežijem. Chyba lávky. Pred deviatou sme nabehli do centra Viedne, kde vedľa reštaurácie na promenáde bol jeden jediný obrovský kurt, pripravený presne pre nás. Čiky ako nehrajúci kapitán sa vybral na bicykli spoznávať nočnú Viedeň a my sme sa spravodlivo rozdelili na dva tímy – dve dvojice proti sebe a ja vždy s niektorou z nich. Bola to pekná makačka, pár setov moje tímy aj vyhrali ale na konci sme mali všetci dosť. Majúc na pamäti, že tomuto nikto neuverí, spolu s Čikym sme zabezpečili bohatú foto a video dokumentáciu. Oto ochotne požičal svoj telefón. Bohužiaľ v sobotu sme o telefón aj s fotkami prišli ale o tom potom. Po volejbale sme si vedľa dali pár pív, potom sme sa presunuli kúsok ďalej a dali sme si fajnú polnočnú klobásku, chvíľu sme ešte pokecali so Slávkou a už utekala domov sa vyspať, aby nám ráno mohla napiecť muffiny. My sme sa tiež pobrali metrom domov a zalomili to.

V sobotu ráno sme vstali pomerne skoro, už pred obedom, predpovedaný bol super horúci deň a v pláne bolo kúpanie v Dunaji. Metrom na Donauinsel, potom sme si našli vhodné miesto a užili si schladenie vo vode. Highlightom dnešného dňa bol kúpajúci sa Oto, ktorý po desiatich minútach zistil, že sa veselo čvachtá aj so svojim Samsung telefónom. Okamžitá resuscitácia nepriniesla úspech a ani do konca víkendu sa telefón nepodarilo oživiť. Bohužiaľ spolu s telefónom sme prišli aj o dokumentáciu včerajšieho športového večera. Po tomto smutnom zážitku sme sa vybrali ďalej na ostrov nájsť chládok na oddych. Hľadanie bolo dosť dlhé a v tom teple aj únavné, takže sme sa rozhodli, že prestaneme hľadať miesto na oddych a začali sme hľadať miesto na obed. Došli sme až na druhý koniec ostrova k Alte Donau a v tom teple už nám bolo všetko jedno a miesto obeda nám stačilo aj pivo a víno. V príjemnom altánku sme popíjali a čakali na Slávku, ktorá nám priniesla hotové muffiny.

 

Po oddychu sa baby s Otom rozhodli na blízkej pláži znovu vykúpať, my s Jožkom sme to pozorovali z brehu a Čiky sa preháňal okolo na bicykli. Potom už naozaj nastal čas na obed v blízkej reštike na brehu s výhľadom na plachetnice. Na spiatočnej ceste sme sa ešte raz vrhli do dunajskej vody a potom už k Otovi polebediť na záhrade a pomaly pripraviť večernú grilovačku. Spoločnými silami sme pripravili, Oto ugriloval a opäť spoločne sme zjedli. Poriadna zábava do neskorých hodín. je pre mňa niekedy nepochopiteľné, že si nielenže nelezieme po 20tich rokoch na nervy ale dokážeme sa spolu rehotať celý víkend.

 

 

Nedeľné dopoludnie malo pomalší rozbeh, slnko pieklo už od skorých hodín a nikto sa nemal k nejakému činu. Baby sa chceli znovu ísť kúpať a mužská časť osadenstva si vždy našla niečo, čím by odchod oddialila. Okolo dvanástej to už Réka nevydržala, zavelila a vypadli sme do horúceho pekla. Tentokrát sme sa vybrali na ten menší ostrovček medzi Donau a Neue Donau. Prekvapujúco ani dnes tu nebolo príliš veľa ľudí, tak akurát. Oto nám ukázal kúzelné miesto na oddych – Wasserspielplatz Donauinsel. Pre deti je tu pripravený ohradený priestor s vodnými zábavkami a pre rodičov dostatok miesta na oddych v tieni. Naše dieťa Čikyho sme opäť poslali bicyklovať sa a zvyšok si užíval nedeľné popoludnie striedaním opaľovania a ochladzovania sa v príjemnej vode. Čiky si bicyklovanie celý víkend poriadne užíval až do momentu, keď zablúdil na nudistickú pláž plnú postarších mužov…

Príjemné ničnerobenie nám vydržalo až do večera a okolo šiestej sme sa vybrali pobaliť sa a pripraviť na odchod. Malá zastávka v meste na výbornú zmrzlinu a to bol koniec skvelého víkendu. U Ota sme s Čikym naložili Greňovcov, ktorých sme odviezli na Schwechat, kde pokračovali smer Sofia a my dvaja sme sa dogúľali až do Bratislavy. Napriek obmedzenej účasti výborná akcia, už teraz sa teším na ďalšiu.