Miloš dostal v lete na narodeniny poukaz na tandemový paraglidingový let. Po komplikovaných dohadovaniach o mieste a termíne (nič nevyhovovalo) sa konečne dohodlo miesto – letisko (ehm) pri Čečejovciach, aby to nemal ďaleko z práce. Termín sa niekoľkokrát menil, až napokon včera v noci pilot oznámil, že sa letí dnes o jednej. Z partie, ktorá sa na let poskladala a chcela ho aj vidieť, teda v pracovný deň nebolo nič a o jednej tak na mieste postávali len dôchodcovia a nezamestnaní. Pilot sa ozval, že ešte zháňa benzín a že hneď bude na mieste. O trištvrte na dva bol na letisku ako na koni a začal si pripravovať náradie. Pri podaní rúk sa mu nezdala Milošova váha a keď sa tú krásnu cifru dozvedel tak vyhlásil, že takých tučných neberie, vraj bezpečnostné predpisy. Pozreli sme na seba hľadajúc náhradníka, ale boli sme tam len dvaja so závratmi a bolo nám blbé volať niekoho cudzieho z dediny. Pilot sa však ukázal ako majster improvizácie a povedal, že on ho teda vezme, keď má kupón prepadnúť. Ale nikomu ani muk, o internete ani nehovoriac…
Vraj vezme menej paliva, obidvaja sa oblečú striedmejšie a zvyšok sa uvidí. Ďalšia polhodinka príprav ubehla ako víchor a o 14:40 bolo všetko pripravené na odlet. Menší problém bol s bezpečnostnými pásmi. Nejako sa nechceli obmotať okolo Milošovho štíhleho drieku, proste ich mal ten paraglajd krátke. Nič to, ideme bez pásov, toto sú drobnosti, ktoré nás v tejto fáze už nezastavia. Potom už sa vrtuľa začala krútiť, “vozidlo” sa dalo do pohybu a padák sa začal dvíhať. Mierne ich začalo brať doľava smer pole ale tesne pred zelenou plochou to pilot bravúrne stočil doprava a už boli vo vzduchu. Zakrúžili nad nami a poďho smer západ. Let mal trvať 40 minút, my pozostalí sme chvíľu pokecali a po chvíli ma to čakanie prestalo baviť. Hneď vo vedľajšej dedine som objavil na mape geocache, tak som sa na ňu vybral, veď času dosť. Keška ľahká, dlho som sa tam nezabavil a vrátil som sa na letisko. Na moje prekvapenie bol Miloš (aj pilot) už na zemi, let sa skrátil viac, než som očakával. A prišiel som o veľa. Pristátie vraj bolo dobrodružné, v nepríjemnom vetre sa podarilo až na druhý pokus. Pilot vysvetľoval, že v takom počasí by Miloša nikto na Slovensku nevzal, ale to sa mu machruje, keď už je na zemi. Bohužiaľ túto scénu som vďaka mojej absencii nezvečnil. Miloš bol ale vysmiaty, let sa mu páčil a aj video z GoPro dostal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára