Minulý rok si Kaščákovci vyskúšali decembrový Golling, ktorý poznáme len v lete a tento rok presvedčili aj Ali, aby sme to vyskúšali. Objednali sme na jeseň tri izby a pribrali aj Výhonských bez detí. Penzión Torrenerhof opäť nesklamal a 3 noci nás vyšli na 235 EUR, bez detí 186. Vo štvrtok sme vyrazili, keďže nemáme slovenskú známku, tak sme išli cez Maďarsko, vyjde to rovnako a po diaľnici je to pohodlnejšie, stačí sa dostať do Miskolca. Mimochodom, tam už je hotový nový privádzač na diaľnicu, ktorú od leta ťahajú ďalej na sever smerom do Košíc. Do Gollingu je to 840 kilometrov, čo nám s krátkou zastávkou trvalo necelých 9 hodín. Druhé auto vyrazilo po nás a cez Slovensko, došli asi hodinu neskôr. O piatej sme ešte stihli koláčikovú hodinku, keďže v tejto biednej zime (bez snehu a okolo 5 stupňov) tu na rozdiel od leta nebolo skoro nikoho, na parkovisku len pár áut. Večera bola prekvapením. Miesto švédskych stolov nám len ponúkli na výber z dvoch jedál a po večeri zákusok. Veľké sklamanie, keďže ponuka neobmedzeného jedla je hlavným lákadlom tohto hotela. Ešteže bar zostal otvorený za rovnakých podmienok – čapuj koľko vládzeš od deviatej do deviatej. Dnes oslavoval Majo narodeniny, takže nás všetkých pozval do baru na pitie zadarmo. Milý to človek.
V piatok sme vyrazili do mesta. Najprv sme sa všetci presunuli do Hellbrunnu, čo je pekný zámoček s ešte krajším parkom na južnej strane Salzburgu. V areáli bola kopa stánkov na adventné trhy, bohužiaľ sa otvárajú až poobede, takže ráno tu nikoho nebolo. Tak sme sa aspoň prešli po parku a našli aj jednu cache. Potom sme sa presunuli k letisku do outlet centra. Baby tu minule nakúpili kopu vecí, tak sme to skúsili znovu. Tohto roku ale žiadna poriadna akcia a skončili sme akurát s jednou vetrovkou pre deti. Potom sme sa rozdelili – Výhonskí ešte v Salzburgu neboli, tak si kúpili miestne karty a rozhodli sa povymetať v meste všetko, čo sa dalo. Auto ale zdieľali s Kaščákovcami, takže tí sa chtiac-nechtiac pridali. My sme sa vybrali na letisko do Hangáru 7. To je múzeum šéfa Red Bullu, ktorý tu zhromaždil autá, lietadlá ale aj “oblek” v ktorom Baumgartner preletel cez La Manche. Celé je to umiestnené v presklennom hangári, v ktorom je aj vyhlásená salzburská reštaurácia Ikarus. Hangár je veľmi pekný a celé je to zadarmo, takže sa oplatí prísť nakuknúť. Potom sme išli do mesta, len tak sa poprechádzať. V centre sme si pozreli trhy, Ali si dala punč a už sa stmievalo, takže sme vyrazili späť na koláčikovú hodinku. To sme si poriadne užili, lebo hostí bolo málo a báboviek veľa. Personál klasicky východniarsky, kuchár z Košíc, obsluha z Maďarska, Chorvátska a Slovinska, upratovačky od Slovenska až po Balkán.
 |  |  |
V sobotu sme si dali samostatný program, “kartári” išli na lanovku a znovu do Salzburgu a my sme sa vybrali pozrieť Hallein. Prešli sme celé mesto až na kopec ku kostolu, kde sme našli pochovaného Grubera. Pre neznabohov, je to autor istej piesne, ktorá sa volá Tichá noc. V Halleine prežil skoro 30 rokov, aj tu umrel, aj je tu pred svojim domom pochovaný. Potom sme sa vybrali do Nemecka. Tohto roku sme ešte nenašli cache v Nemecku, tak prečo nie. Z Halleinu čoby kameňom dohodil, skončili sme v Bad Reichenhall. Príjemné kúpeľné mesto, opäť sme sa prešli po pešej zóne. Všetko pekne vyzdobené, len ten sneh všade chýbal. Poobede sme skočili do aquaparku priamo v Gollingu, kde sme ale nikdy neboli, pretože tam neplatí Salzburgerlandcard. Vonkajšie bazény boli zatvorené, dnu len jeden veľký a vírivka s toboganom, ale bolo málo ľudí, takže zabaviť sa dalo. Večera nás príjemne prekvapila, dočkali sme sa švédskych stolov, takže sme sa poriadne najedli.
 |  |  |
V nedeľu už len návrat domov. Cesta rovnaká, len pred Viedňou sme nešli na obchvat ale prešli sme cez mesto, kde sme videli davy ľudí, smerujúcich na trhy do Schönbrunnu. Ešte povinná zastávka v Ikea Budapešt a po siedmej večer sme boli doma.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára