Nedelny geocaching

Predlzeny vikend sa niesol v znameni krasneho pocasia, piatok a ciastocne aj sobotu sme stravili v Zahradnom a v nedelu sme sa rozhodli pre vylet do okolia Kosic. Kedze uz niekolko rokov maju nase vylety jednoznacny ciel – male plastove krabicky ukryte po celom svete, nadava sa tomu geocaching – tak aj dnes to nemalo dopadnut inak.

Ja som nenapadne obzeral zoznam kesi okolo Kosic, Ali ale zavelila ze ideme bez auta a na Klatovianku. Najblizsie kese su na Bankove, ale to sa mi zdalo peso daleko tak som sa zmieril s tym, ze po dlhej dlhej dobe to bude vylet bez zmyslu :)

Vyrazili sme pred jedenastou, slnko uz dost prazilo, prvy kilometrik hore kopcom po sidlisku a decka uz stukaju. To bude zabava. Nastastie rodicia uz su otrli, deti na nas toto skusaju pri kazdom vylete, zaklad je nepodlahnut. Takze musia slapat dalej, mama to ale nevydrzi a hore na kopci skoci do Lidlu pre zmrzlinu. Decka su aspon chvilu ticho a lizu. Dalsi usek prebieha po luke za klastorom, ako vzdy sa tu pustaju modely lietadiel, Artur je na chvilu zabaveny a zabuda na to, ze je na ture a musi chodit. Problem je, ze tu nie je tien a cesta je prasna, takze sa tesime z prveho tiena v lese a davame prvu prestavku. Mame za sebou 2,8 km a 52 minut. Ziadna slava.

Dalej sa chodnik v lese mierne zvazuje, deti prezili dalsiu krizu a zatial su v pohode. Sem-tam napit, sem-tam keksik ale idu. Prideme k chatovej oblasti za Myslavou a sme pri rozcestniku. Klatovianka nikde, ani smerovka, riesime zmenu planu. Na tu som pripraveny a urcujem azimut k najblizsej keske Pramene Bankova – Kurucky pramen. Mame za sebou 4 kilometre, ku keske dalsie dva, deti uz maju celkom dost, ale riskneme to a pokracujeme dalej. Sme na zltej znacke a asfaltka zacina mierne stupat, nastastie v tieni lesa. Ratolesti ale zacinaju dorazne protestovat, nedari sa velmi odlakavat pozornost a v kritickom useku musim Artura niest na ramenach. Nakoniec sa ale dostavame k pramenu, deti dostavaju jedlo a skumaju studenu vodu a pristresok.

Po osviezeni ideme s Arturom najst cache, co sa nam velmi rychlo podari. Nechavam tu TB, ktory chce ist do Ruska, co sa mu asi odtialto nepodari ale lepsie ako ho susit doma. Arturovi sa paci rozkladacia kvetinka, tak obetuje svoje Kinder auticko a meni.

Cesta spat po rozcestnik je v pohode, deti dokonca sutazia, kto bude prvy. Dole ale cakam pohromu, Artur zacina strajkovat a ani sa mu velmi nedivim, ma za sebou poctivych 8 kilometrov v teple.

Pri rozcestniku menime trasu navratu, ideme dalej po zltej az do Myslavy, chcem sa vyhnut horucim lukam bez tiena. Bohuzial ale musime vyslapat asi 200 metrovu cestu, kym sa dostaneme na klesanie do Myslavy. To ma uz Artur fakt dost, takze hore chvilu odpocivame a dojedame zvysok zasob. Cakaju nas 3 kilometre mierneho klesania po asfaltovej ceste, beriem Artura znovu na ramena a ide to rychlejsie.

V Myslave uz je oddychnuty a cez dedinu ide po svojich. Medzi Myslavou a KVP sa nachadza prijemna drevena koliba s dobrou kuchynou, Emma zistuje, ci beru karty (nase prve rozhodovacie pravidlo) a ideme na obed. Davame si fajnu fazulovu polievku, ja strapacky s kapustou, deti bryndzove halusky a Ali nejaky mix, kde ma aj halusky aj pirohy. Vyborne, k tomu geokeserska kofola. Po obede uz nas posledny kilometrik domov nemoze udolat a o stvrt na styri sme doma. Nakoniec to bolo poctivych 12,4 km, deti znovu prekvapili, tak ako pred rokom v Rakuskych Alpach a na dve hodinky to zapichli vo svojich postielkach.

Na čísla neverím (?)

Už dlhé roky poznáme s Ali jeden pár, kde sú Tatiana a Miloš. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby Tatiana nebola narodená 23. januára, kedy má zhodou okolností v slovenskom kalendári meniny Miloš. Znamená to, že v priebehu jedného týždňa oslávia tri zo štyroch svojich sviatkov (Tatiana má meniny 1. februára - dnes). Náhoda? Možno. Ale je tu druhý pár. Zhodou okolností tiež Tatiana a Miloš. Na rozdiel od predchádzajúcej dvojice títo sú narodení v rovnakom roku. A to nie je všetko. Miloš sa narodil na Tatianu, teda 1. februára, ale Tatiana v ničom nezaostáva, narodeniny oslávila len predvčerom. Takže v rámci jedného týždňa vybavia všetky štyri svoje sviatky. Aby toho nebolo dosť, majú dcéru Tamaru, ktorá mala meniny tri dni po otcovi, teda piata oslava v jednom týždni. Zaujímavé náhody alebo osud? My s Ali žiadne dátumy ani čísla spoločné nemáme, takže sa musíme spoliehať na to, že sa proste máme radi :) A čo vy?

Pozor na poplatky vo vašej banke

 

Keďže vstup do eurozóny so sebou okrem iných vecí prináša aj zmenu niektorých bankových poplatkov, pozrel som sa na aktuálny sadzobník mojej banky detailnejšie.

Na webe banky ma hneď uvítal aktuálny článok s nadpisom “Využite výhody, ktoré vám prinášame s eurom”. Sú tam také príjemnosti ako výbery z bankomatov v eurozóne (pozor, to sú krajiny kde sa platí eurom, nie celá EÚ) za cenu výberu z cudzieho bankomatu v SR, či bankový prevod do eurozóny za príjemné 3 koruny. Banka samozrejme nič nehovorí o tom, že tieto “výhody” ju prinútila urobiť po 1.1.2009 samotná únia a nie je to nejaký altruistický počin predstavenstva banky. Ale zákazníkovi to môže byť jedno.

So samotnou bankou som spokojný, keď som pred rokmi utekal z Tatrabanky kade ľahšie, urobil som dôkladné výberové konanie (ako inak). Skoro všetky operácie, ktoré využívam mám zadarmo a na symbolický poplatok za vedenie účtu som vždy poľahky splnil kritériá. A tu je kameň úrazu. V propagačnom článku som sa nedočítal o tom, že nejaké poplatky sa zvyšujú a ani som to nečakal. Podrobný prieskum sadzobníka ale usvedčuje banku z faktického zvyšovania poplatkov kvôli prechodu na euro.

Kým doteraz stačilo na 6 korunový mesačný poplatok prijať na účet min. 13.000 Sk (431,52€) a zároveň mať priemerný zostatok na účte 16.000 Sk (531,10 €), po novom už je to 500 €/15.063 Sk resp. 700 €/21.088 Sk. Kto nesplní minimálny zostatok, platí za účet 26 korún. Jasné, poviete si 20-korunový rozdiel je irrelevantný ale pri rovnakých pohyboch je to reálny nárast o vyše 200% …

Skontrolujte radšej aj vy svoju banku, či pre vás nepripravila podobné huncútstvo.

P.S. Meno mojej banky nebolo nemenované zámerne, je to ČSOB.

Ake dialnice sa na Slovensku otvaraju

S velkou reklamou bola v piatok 5.12. otvorena dalsia cast dialnice z Bratislavy do Kosic, konkretne cast Mengusovce – Janovce. V nedelu som mal tu prilezitost cestu hned vyskusat, tak sa na to pozrime podrobnejsie.

Useku Poprad – Presov sa zdaleka vyhybam, na hlavnu cestu vychadzam prave vo Spisskom Stvrtku, takze napojenie na dialnicu sa mi vyborne hodi. Bohuzial cast Janovce – Poprad je zatial riesena len v polprofile, dobra sprava je, ze prudke stupanie pocas prvych 5-tich kilometrov je riesene dvoma pruhmi zdola a jednym zhora. Ako to uz u nas byva zvykom, jeden pruh je oddeleny dvojitou ciarou, takze ak sa hore zaradite za pomale auto, mate smolu aj ked dva pruhy oproti su prazdne. Po piatich kilometroch dialnica mierne klesa az do Popradu, sem tam sa objavia aj kratke useky, kde sa da (legalne) predbiehat.

Po desiatich kilometroch ste v Poprade a polprofil konci. Kto sa tesi na plnohodnotnu dialnicu, ma smolu. Sice az po letisko vedu styri pruhy ale rychlost je obmedzena na 100 kmh. Dovod mi nie je znamy, vyzera to ale na trend, pretoze naposledny otvoreny plny profil Mengusovce – Vazec je tiez plny rychlostnych obmedzeni az na 100 kmh. Najlepsie prekvapenie ale caka na konci, pri vyjazde z dialnice na cestu Poprad – Svit. Vyjazd je vedlajsia cesta a pri odboceni dolava na Svit je potrebne sa obrnit trpezlivostou. Cakaju vas kolony aut z Popradu do Svitu a naopak. Ked to prezijete, uz len kratky prejazd Svitom a uz je tu ”normalna” dialnica az pred Ruzomberok.

Edit: 12.12.08: Dnes vecer uz po ceste na vychod neboli kolony pri vjazde v Poprade a strazi ho svetelna krizovatka.