To sa v Košiciach nenájde ľahká keš???

Po dlhej dobe prázdne miesto v kalendári znamenalo, že ma dnes čaká výlet do okolia. Pravdupovediac, v Košiciach tieto dátumy nemám rád, lebo všetko ľahké naokolo som už vyzbieral a tieto výpravy musím podnikať do stále vzdialenejšieho okolia. 

V dnešnej horúčave nepripadalo do úvahy, že by som niekam išiel podvečer, musel som čakať na večer a pred deviatou som vyrazil. Už od začiatku týždňa som nachladený z klimatizácie, takže som dúfal, že to bude rýchla rýchlovka a čo najskôr som doma. Skusmo som priparkoval pri GC2V2G5 a poďho hľadať. Samozrejme tie najľahšie keše sa hľadajú najdlhšie v momente, keď nemáte čas. Takže tu nič, nápad žiadny a vymedzený čas rýchlo vypršal. Rozhodol som sa zamieriť do mesta, tam sú dve jednoduché vedľa seba. Na Moyzesovej zastávka GC2GPQP, vraj originálna, vtipná a neviem čo, hlavne Obtiažnosť 2,5. Tí bystrejší pochopili, že aj tu som to po 10tich minútach vzdal a utekal hneď vedľa ku Cassovaru ku kaplnke GC24TCB. Tu som už kedysi dávno mal DNF, tak som to chcel napraviť. Bohužiaľ odvtedy sa lokálna situácia dosť zmenila, námestie je upravené a vyčistené, kaplnka stojí uprostred ničoho a hneď oproti je bar, kde na ulici sedí kopa ľudí. Takže som to len symbolicky obišiel a padal som preč. Jeden, dva, tri DNF a začínal som toho mať dosť. Problém bol aj to, že sa začalo stmievať a tým pádom už v meste nič nenájdem, keďže byť nenápadný s baterkou v ruke je nemožné. Tak som sa vybral na koniec Rastislavky k cintorínu GC24912. Kľud a pohoda, minule sme si to obzreli s Arturom ale babky predávajúce kvety nám nedovolili ísť do akcie. Vrhnem sa s baterkou do kríkov, keď tu zrazu vedľa mňa zaparkuje starý favorit, z ktorého sa vyhrnie tak 5 mládencov, vytiahnu chlast a cigarety a začnú sa družne baviť. Zo všetkých miest v Košiciach si museli vybrať práve toto! Pre mňa konečná, 2 metre od nich ťažko môžem svietiť do tuje... Barca, moja posledná záchrana, tam sú nejaké ľahké a na uliciach už musí byť kľud. Teraz alebo nikdy. Ján Pavol II. alias GC2G7Y7 je dlho obchádzaná keš, nikdy nie je čas alebo dôvod sa zastaviť. Auto nechávam na vedľajšej uličke a blížim sa k soche. V tom zbadám na zastávke sedieť pár ľudí a hneď sa zarazím. Keď ale pozriem na GPS, tak by som mal byť tesne vedľa a vďaka tme už ma veľmi nemôžu vidieť. V tej chvíli mi ale volá Ali, že kde som a či žijem. Kým ju ukľudňujem, že sa jedná o pomerne štandardný výjazd, prichádza električka, ktorá odvezie čumilov, nachádzam klasicky umiestnenú keš a zároveň sa do mňa zabodne asi 10 komárov. Superrýchly log a padám do auta, následne aj domov. 

Nech žije Svätý Otec!

Môj skvelý asistent

 

Nájsť dobrého asistenta/tku nie je jednoduché. Ja osobne som hľadal rok a už som myslel, že sa to nepodarí. Ale podarilo sa. Je to chlap. Mať asistenta chlapa má nesporne veľa výhod. V práci sa môžte nerušene venovať práci a nemyslieť na príliš krátku sukňu alebo hlboký výstrih. Je vám ukradnuté, aký má na sebe parfém, či sa ráno stihol učesať a oholiť, môžete s ním ísť na pivo a na služobke vám v hoteli stačí jedna izba.

Mám skvelého asistenta. Presviedča ma o tom každý deň, ale vždy prekvapí. Minule mal zohnať jedno telefónne číslo, čo sa môže zdať pomerne triviálne. Číslo zohnal rýchlo ale celý postup si pekne zapísal a výsledok nás všetkých vo firme poslal do kolien. Uverejňujem v pôvodnom znení, len mená som upravil:

Zo srandy, ako sa zháňa číslo

1. Samozrejme najprv zavoláme na služobné vojenské číslo pána A.
2. Nedvíha.
3. Volám riaditeľovi.
4. Dvihne sekretárka.
5. Sekretárka nás prepojí na riaditeľa.
6. Riaditeľ nevie.
7. Riaditeľ nás prepojí na sekretárku.
8. Sekretárka nám poradí nadriadeného pána A.
9. Voláme nadriadenému pána A. na služobné vojenské číslo.
10. Nedvíha.
11. Volám mame (pracuje v armáde), tá nám poradí pána B z Lipt. Mikuláša, ale číslo nevie.
12. Mama dá číslo na vrátnicu v Lipt. Mikuláši.
13. Voláme na vrátnicu, aby nás prepojili.
14. Na vrátnici nás prepojiť nemôžu.
15. Na vrátnici nám dajú služobné vojenské číslo na pána B.
16. Voláme pána B.
17. Dvihne pán C.
18. Prepojí nás na pána B.
19. Pán B nevie.
20. Pán B sa opýta kolegu.
21. Pánovi B zavoláme neskôr.
22. Ani neskôr pán B nevie.
23. Pán B nám odporúča všetkých vyššie zmienených.
24. B si spomenie, že má služobný mobil na nadriadeného pána A.
25. Voláme nadriadenému pána A, ktorý nám dá súkromné číslo pána A

Ako Yeti zapadol

Len veľmi krátky úvod: V lete som presedlal z Octavie na Yetiho. Jazdím tak rýchlo, že už mám druhého, zatiaľ pomerne veľká spokojnosť, až na ten malý kufor. Je to 4x4, čomu síce ja veľmi nerozumiem (teda je mi jasné, že je to pohon všetkých kolies), ale všetci odborníci tvrdili, že mám počkať na sneh a uvidím. Snehu je tohto roku, resp. tejto zimy dosť a na mojich cestách si užívam rôzne upravené vozovky. Laicky povedané, tento štvorkolkár sa šmýka na snehu podstatne menej ako predchádzajúce auto a dajú sa s ním pri tom stvárať pekné huncútstva. Ja ale jazdím po normálnych cestách a poriadny terén to auto ešte nevidelo.

Počas mojich každotýždňových ciest Ostrava – Košice ma raz navigácia poslala pred Vrútkami na divnú cestu doľava. Nakoniec sa z toho vykľula výborná skratka, ktorá obíde aj Vrútky aj Martin, teda pomerne problémové miesta s kolónami. Vedie cez Lipovec a Turčianske Kľačany a smerom na východ vylezie na hlavnú na konci Sučian. Super záležitosť, len si treba na cestu zvyknúť, je pomerne úzka, väčšinou na jedno auto a je tam kopa zákrut. Vedie okolo jazierka, kde je veľa rybárov, v lete samý cyklista alebo korčuliar. Inak ale pohodička. V zime je trošku problém, lebo samozrejme túto cestu piatej triedy neposypujú a keď veľa nasneží, pekne sa šmýka a rýchlo sa ísť nedá. Okrem toho sú tam dva úseky, kde z kopca počas celého roku steká voda. V lete to nie je žiadny problém, v zime je to horšie. Blížime sa…

Minule, keď som prechádzal, tak tie “vodné” úseky vyzerali tak, že tá voda tam pekne mrzla a vytvárala postupne vrstvy ľadu. Prechádzajúce autá to narúšali a vznikali diery ako v asfalte po zimnej sezóne. Nič dramatické to ale nebolo a ja som sa cez to s ľahkosťou dvojtonového auta prehupol. Dnes si to fičím z východu, v podstate automaticky na začiatku Sučian som odbočil, hoci veľká premávka nebola a hlásené kolóny sa vraj už pominuli. Prvý ľadový úsek bol v pohode, aj keď som musel dosť spomaliť, lebo diery boli pomerne veľké. Pri druhom úseku som zastavil úplne a skontroloval situáciu. Nevyzeralo to dobre, na snehovo-ľadovej ceste vznikla asi metrová medzera, výška snehu/ľadu bola vyše 10 cm a nebol som si istý, či cez to prejdem. Napadol ma geniálny nápad obísť to cez pole. V tme vyzeralo pole v pohode, dokonca sa mi zdalo, že je tam dosť stôp po pneumatikách, takže to musí ísť. Hore na kopci je dokonca zaparkované auto, takže tu určite všetci chodia naokolo. Trochu som zacúval, našiel ideálny flek a poďme do poľa. Cez maličký rigol, pravé predné koleso kleslo, čakám kedy klesne ľavé a nič. Auto stojí. Kua to musí ísť, maš tam málo plynu Trenki. Pridám poriadne, nech má Yeti paru. Nejde to. Skúsim cúvať, keď som vošiel tam, musím vyjsť von. Nič a mám pocit, že auto sa prepadáva. Pridávam znovu plyn, hrubá sila väčšinou všetko porieši. Na prednom a bočnom skle mi pristálo asi 50 kíl blata. Hmmm, kde sa tu v zime nabralo blato? Radšej vystúpim a idem skontrolovať situáciu.

Prepadol sa podo mnou ľad, pravé predné koleso je zapadnuté v blate a vode, čumák Yetiho už je zapichnutý v zemi, podvozok sa opiera o zem a zadné kolesá skoro vo vzduchu. Tu už ani 4x4 nepomôže.

Krátke uvedomenie si situácie: Je nedeľa, osem hodín večer, nachádzam sa na opustenej cestičke v krajine nikoho, každá rada drahá. A tu, čudujsasvete, zrazu za mnou svetlá a motor. Blížia sa blížia, až skončia asi 10 metrov odo mňa. Malá nerovnosť terénu v tvare obráteného V, Yeti bez problémov, Peugeot ostal visieť napichnutý. Vodič zvolil podobnú taktiku ako ja, skúša dopredu, dozadu a s rovnakým výsledkom. Pribehnem na pomoc, nie celkom nezištne, už ho vidím ako potom vyťahuje mňa. No ale skúste tlačiť auto, keď máte pod nohami samý ľad. Jedno šťastie, že neskončil ako ja v blate, lebo to tlačenie by vyzeralo úplne inak. Chýbal kúsok, ale mne došli sily. Vyskočil mladý chalan, že vraj poobede prešiel úplne v pohode. Večer už to ale nešlo a teraz sme tu boli zapadnutí obidvaja. Špekulujeme špekulujeme, kontrolujeme autá a samozrejme ani jeden z nás nemá lano. On začne vybavovať nejaké telefonáty a ja rozmýšlam, že zavolám môjho asistenta, ktorý dokáže vybaviť úplne všetko. Zohnal by určite aj vrtuľník, ktorý by ma presunul až do Ostravy. Medzitým ale príde ten druhý vodič, ktorý hovorí, že to auto na kopci patrí jeho kamarátovi, ktorý je tu niekde na prechádzke.

Úplne neskutočné. V totálne diere, kde niet v noci väčšinou živáčika, sa zrazu stretnú tri autá a našťastie aj traja vodiči. O chvíľu je vodič tretieho auta pri nás a dávame dokopy plán. Dvaja chlapi (ehm ehm) musíme Peugeot potlačiť a potom, keď sa zadarí, tak Peugeot vytiahne Yetiho. Tretie auto má aj lano, takže plán je to viacmenej bez chybičky. Peugeot je po chvíľke zachránený, Yeti po dlhšej chvíľke tiež. To je ale len prvá polovica (našťastie nie tohto blogu). Čaká nás ešte tá diera, ktorej som sa chcel pôvodne vyhnúť cez pole. Všetci traja stojíme pred ňou a pežoťák vyhlási, že to musíme prejsť. Zrazu sa to aj mne zdá prejazdné, teda podstate prejazdnejšie ako ten blbý rigol a pole. Prvý to skúsi Peugeot, vraj aby som ho mohol vytiahnuť keby niečo. Srandista. Pekne to rozpeckuje, a podľa mňa skôr preletí ako prejde. Ja idem podstatne pomalšie, som rád, že som nenechal žiadnu časť auta na poli, takže teraz nebudem riskovať. Išlo to na môj vkus príliš ľahko, v duchu nadávam, aký som bol posera, že som hľadal alternatívu.

Rýchle podanie rúk, poďakovanie a poďme rýchlo preč z tohto miesta. Skratka moja, mňa tu uvidíš až na jar, keď zmizne aj posledný sneh…

Ako som (ne)kupoval parfém

 

Tých pár ľudí, čo ma pozná vie, že s voňavkami akéhokoľvek druhu sa nekamarátim. Sebe som v živote nič nekúpil a ešte aj nejaký tester, ktorý mi dal Feki ešte za slobodna (slobodní sme boli obidvaja), mám doma v kúpeľni a chýba z neho asi 5% objemu. Je asi zbytočné hovoriť o tom, že netuším čo používa moja žena, nieto aby som to kupoval. Stačia mi účty od dílerky nemenovanej značky, ktoré prejdú mojimi rukami.

Preto bolo prirodzené, že som bol imúnny akýmkoľvek “akciám” v rôznych obchodoch, ponúkaniu voňaviek priamo “z ruky” najatými dievčatami v hypermarketoch, prípadne od počerných spoluobčanov, ponúkajúcich značkové parfémy za super ceny na uliciach v Ostrave.

To isté by sa dalo povedať o hociakej super akcii na tovar, službu alebo dovolenku, ktorú ponúkajú díleri. Ale od istého času, keď sa sám venujem obchodu, sa na veci pozerám inak. Sú to pre mňa “kolegovia”, “bratia v zbrani”, ktorí sa - veľmi zjednodušene povedané - pokúšajú robiť to, čím sa živím aj ja. Takže už porovnávam, sledujem, komunikujem a hlavne sa bavím. Keď už totiž poznáte možnosti obchodníkov, a nejaké tie finty, počúvať druhú stranu je celkom sranda.

Včera som sa takto vybral medzi schôdzkami na obed v Poprade. Na chodbe sa ma pokúsila odchytiť mladá slečna, ponúkajúca nejakú gebuzinu, pardón voňavku. Odbyl som ju s tým, že nič z toho, čo ponúka, nekupujem. Chcela odo mňa len minútku, prosebný výraz v očiach, pekná brunetka, vonku svieti slniečko a vtedy mi to zasa zaplo. Prečo nie, času dosť, možno bude sranda.

Rozhovor vyzeral asi takto:

T (Tomo): Slečna nič z toho čo ponúkate, nikdy nekupujem

B (Brunetka): Nezdržím Vás viac ako minútku, nič Vám to neurobí, máme výbornú akciu.

T: No tak skúste (úškľabok, ktorý sa nedá reprodukovať)

B: Máme tu vynikajúcu akciu, francúzske parfémy, ktoré sa začnú predávať budúci mesiac a my robíme zatiaľ prieskum, čo si o nich myslia zákazníci. Manželka je romantička alebo skôr praktická? (Netušil som, že sa to takto delí)

T: Skôr praktická

B: Tak v tom prípade si to nastriekam na seba, aby ste nemal problémy (Tá ma začína fakt baviť)

Na každú ruku si dala nejaký smrad a nechala ma pričuchnúť

B: Ktorý sa Vám páči viac?

T: (ukázal som na jednu z rúk, bolo to úplne jedno)

B: Výborná voľba pane. Potom Vás určite bude zaujímať, že TENTO parfém sa vo Francúzsku predáva za 160 eur, ale u nás bude len za 80!

T: (tvárim sa, že to so mnou nič nerobí)

B: Ale to nie je všetko, v rámci tejto promo akcie ho máme za úplne symbolickú cenu (v tej chvíli si predstavujem 1 euro), môžete mať parfém nie za 60, ani 50, ale za 30 eur! (tvárim sa sklamane). Takže neušetríte 80, ale rovných 130 eur oproti originálnej cene! Viete, vyzeráte že sa vyznáte (evidentne), pokiaľ si zakúpite tento parfém, pridám Vám k nemu tento ďalší úplne zadarmo! A naviac, na krabičke už je vytlačená cena 80 eur, nikomu nemusíte hovoriť, že ho máte za 30. (fakt vyzerám tak úboho?)

(Bola ale úžasná, príjemný nenútený úsmev, presvedčila by aj mŕtvolu, len nie mňa)

T: Slečna, je to úžasné, ale ja ušetrím ešte ďalších 30 eur, lebo si to nekúpim. Ale ste výborná a držím Vám palce.

(Odchádzam, ona ma chytá za rukáv a vyťahuje posledný tromf)

B: Počkajte, odkiaľ ste, z Popradu? Aha z Košíc. No viete, že ste to vy, ak to nikomu nepoviete, dám Vám ten parfém za 10 eur, ale ten druhý už dať nemôžem.

(Tu sa to vo mne zlomilo. Takúto snahu treba oceniť, aj keď netuším čo mi doma povedia, keď sa po dvanástich rokoch dovalím s parfémom. Obchodník sa snažil, skúšal všetko možné, je potrebné v správny čas kapitulovať)

T: Dobre, 10 eur je pre mňa akceptovateľná cena, sem s ním.

 

Ten víťazoslávny úsmev stál za viac ako 10 eur

 

 

 

To je on