A bolo aj standing ovation

 

Po minuloročných koncertoch Kylie Minogue a Madonny (príprava na blogovanie o nich mi zabrala toľko času, až som zabudol, čo som chcel písať) bude tento rok ešte kultúrnejší. Darmo, keď sú peniaze, možností je veľa.

Ako veľkého fanúšika muzikálu vrátane českého, ma potešili reklamy na muzikál Kleopatra, ktoré sa v Košiciach objavili niekedy pred pol rokom. Odohrávať sa to malo v Steel arene, kde sme ešte neboli, o dôvod viac, tešiť sa. Potom ale prišiel nápad s májových víkendom v Paríži prostredníctvom lacných leteniek Sky Europe a naraz sa to nedalo stihnúť. Čo už, možno inokedy a inde. Zrazu prišiel e-mail od prepravcu, že v rámci optimalizácie nákladov presúvajú nejaké lety a v našej letenke bol odteraz prílet do Bratislavy neskôr ako odlet do Paríža. Vtipné ale reálne. Takže som letenky zrušil a objednal lístky na Kleopatru.

Táto moderná doba sa mi páči. Stačí, aby človek vlastnil takú malú plastovú kartičku s prúžkom alebo čipom a svet je hneď menší a prístupnejší. Netreba stáť v radoch na lístky, človek si ich kúpi aj o polnoci doma v kresle, vytlačí vo svojej tlačiarni a je ready.

Včera nastal deň D, deti strážili skauti, takže my sme mali večer pre seba. Ali rozhodla, že ideme hromadnou dopravou, pravda je, že sú to štyri zastávky a v okolí sa nedá nikde parkovať, preto som veľmi neprotestoval. Steel arena je pekná moderná hokejová a vlastne aj multifunkčná hala, ktorá ale vznikla prestavbou starého štadióna, ktorý sa nachádzal v širšom centre mesta a z dvoch strán ho obchádza frekventovaná štvorprúdovka s električkovým pruhom uprostred. Parkovanie nie je zatiaľ riešené, autá stoja po krajoch cesty, prechody pre chodcov nie sú (ani nemajú byť, nie je tam priestor). Takže pri akejkoľvek akcii je tu pekný dopravný chaos, parkujúci vodiči, chodci prechádzajúci, kde sa im zachce a prúd áut valiaci sa z oboch strán. Do haly sa už hrnuli ľudia, išlo to ale rýchlo a za pár minút sme boli dnu. (S nostalgiou sme si spomenuli na septembrový koncert Madonny na olympijskom štadióne v Aténach, kde vstup na koncert trval asi hodinu, rovnako ako nočný odchod na metro. To bolo ale 70.000 ľudí.) Kúpili sme si popcorn, nejakú minerálku a už sme boli v hľadisku. Nechcelo sa mi míňať veľa peňazí za miesta vpredu, predsa len, hala nie je až  taká veľká, mali sme miesta v zadnom ľavom rohu a bolo to fajn. Javisko nebolo až tak ďaleko a počas predstavenia boli aj tak po stranách detaily z pódia snímané tromi kamerami.

Predstavenie začalo len s niekoľkominútovým meškaním potom, čo sme museli prežiť úvodné komentované titulky a reklamy sponzorov. Obsadenie bolo reprezentatívne, tak ako sa na jediné dva koncerty v Košiciach patrí. Monika Absolonová, Jiří Helekal (v úlohe Caesara pôsobil prirodzenejšie ako “mladý” Martin Pošta v alternácii), Tomáš Trapl, Josef Vojtek (potetovaný rocker bol dosť smiešny Marcus Antonius), Radka Fišarová, Lešek Semelka. Muzikál sme si užili, malou chybičkou bol akurát výpadok zadnej projekcie, na začiatku to párkrát zablikalo a bolo po premietaní. Počas večera sa to ešte na pár chvíľ podarilo rozchodiť ale väčšinu času bola vzadu tma. Škoda, máme DVD takže vieme, že to pekne dotvára atmosféru. Absolonová bola v prvej skladbe trochu falošná ale potom sa polepšila a už to bolo v poriadku. Po hodine nasledovala 20-minútová prestávka, ktorá trvala 30 minút. Myslel som, že sa bude meniť scéna, ale nič sa nedialo, takže zmysel prestávky mi nie je jasný. Druhá časť ubehla príjemne, publikum po väčšine skladieb tlieskalo, asi sa páčilo. Na konci dva prídavky a nasledovalo niekoľkominútové standing ovation. Výborné. Škoda, že sme tak ďaleko od muzikálovej Prahy.

Fotky nemáme žiadne, na začiatku predstavenia bol oznámený zákaz akéhokoľvek záznamu a počas celého muzikálu usporiadatelia kontrolovali publikum, či niekto nefotí. Ako keby sa z nejakého kompaktu resp. telefónu dali urobiť agentúrne fotografie.

Kultúrne leto pokračuje koncertom Mylene Farmer v Strasburgu 6. júna.